Veolia Vianočný pozdrav

 

 

Freediving, Vianoce a trvalo udržatelný rozvoj majú jednu vec spoločnú. Vo freedivingu, úspech jednoho športovca priamo zavísí od teamu, od ludí čo sú na okolo. Počas Vianoc, nezávisle na geografickej polohe alebo okolnostiach, spomíname na ludí na ktorých nám záleží. A keď príde na prírodu, ak chceme naozaj nájsť riešenia ktoré prispejú k jej ochrane, tak máme pred sebou veľmi komplexnú a ťažkú výzvu ktorá si taktiež vyžaduje spoluprácu nás všetkých.

Som hrdá na to že tieto hodnoty môžem zdielať spoločne so spoločnosťou Veolia a priblížiť sa tak k našej vízii trvalo udržatelného rozvoja.

Spolu s Veolia Vám želám krásne Vianoce a šťastný nový rok 2018.

Ďakujem mojim partnerom Veolia. Kaqun a Kik za spoluprácu v tomto roku.

Športový duch

Na začiatku augusta som mala možnosť v X Bionic Sphere v Šamoríne stretnúť výnimočného športovca Matiho. Mati má mozgovú obrnu, no napriek tomu má úžasného športového ducha. A to preto, lebo sa nevzdáva.

Mozgová obrna je postihnutie centrálneho nervového systému a prejavuje sa predovšetkým ochrnutím pohybového aparátu. Mati je na vozíčku, ale jeho myseľ je jedna z najbystrejších.

Naše stretnutie bolo viac než náhodné, ale asi to tak osud chcel. V skorých ranných hodinách som trénovala vo vonkajšom 50m bazéne s mojou monoplutvou. Netrénovala som natvrdo, ale skôr robila cvičenia na flexibilitu panvy a uvoľnenia vo vode. Moja koncentrácia na tréning bola slabá, vôbec som sa nedokázala sústrediť. Premýšľala som nad všetkým možným. Ako budem potápať na Majstrovstvách Európy, ako bude vyzerať jesenná kolekcia Kik ktorú budem čoskoro predvádzať, alebo nad výskumom bioplastov ktorý sa koná na STU v Bratislave. Jednoducho, okrem môjho tela, nesústredene plávala aj moja myseľ. Myslela som aj na to ako dať deťom z detských domovov, alebo deťom s postihnutím možnosť, užiť si to čo mám najradšej. Radosť z vody.

Po ceste do sprchy som uvidela môjho kamaráta, trénera plávania Tomáša, ako pracuje s mladým chlapcom, ktorý má problém s chôdzou. Všimla som si, že sa boji potopiť tvár do vody. Čo i len na sekundu. Nedalo mi to a spýtala som sa, o čo sa jedná. Bolo mi povedané že Mati má kvôli chorobe nedôveru v svoje nohy, ale tiež panický strach z potopenia tváre pod vodu, napriek tomu, že miluje plávanie. Skúsila som s ním urobiť pár relaxačných dýchacích cvičení a k môjmu prekvapeniu si po 20 minútach tréningu dokázal potopiť tvár pod vodu na 5 sekúnd. Napriek niekoľkoročným skúsenostiam s prácou s ľuďmi po celom svete som nikdy nezostala v takomto úžase, pretože Mati urobil obrovský pokrok za menej ako pol hodinu.

V polovičke augusta sme sa stretli znovu. Mati si už dokázal potopiť celú hlavu a to na 15 sekúnd. Ku koncu mesiaca, deň pred mojim odchodom na hĺbkový tréning do francúzskeho Nice, si už potopil celé telo do hĺbky 1 meter a pod vodou otvoril oči, smial sa, sám sa zanáral a tvrdil, že je z neho potápač. Chcel súťažiť. Chcel ísť hlbšie a vydržať vo vode dlhšie. A dokonca sme sa išli hrať aj do vodného víru, čo je pre človeka ktorý mal ešte pred mesiacom paniku, keď mal na očiach vodu, neuveriteľný úspech. Naplnilo ma obrovské šťastie, pretože som bola vďačná za to, že som mala možnosť byť na tejto objaviteľskej ceste spolu s Matim.

Objavovanie neznamená iba poznávanie neznámych kútov planéty, ale aj porozumenie našej vlastnej mysli. Mati teraz objavuje, že aj napriek svojej chorobe má možnosť prežívať radosť z pohybu, že sa môže zlepšovať a veriť v seba samého. Je to pre mňa vzor športovca, s tým pravým športovým duchom. Nesúťaží s inými, ale sám so sebou a pri tom všetkom má radosť z každej sekundy vo vode. A aby som nezabudla, je naozajstným mladým gentlemanom, pretože ma vždy za ruku odprevadil ku schodom k bazéna. To mi za moju doterajšiu kariéru, neurobili ani muži čo sú v športe majstri sveta.

Teraz sedím v lietadle a premýšľam nad mojím zajtrajším tréningovým ponorom v Stredozemnom mori a viem, že ak ma prepadnú nežiaduce emócie ako neistota, strach ale možno aj nebezpečná pýcha, spomeniem si na Matiho a prečo tak obaja máme radi vodu. Pretože tam nachádzame radosť. Ďakujem Mati.